So záujmom som si stiahol a prečítal "kníšku" (Hájek - Dehn&Söhne) a uvedomil som si, že pri tohoročnej montaží kompresorov klím na strechu sedemdesatročn
ého šesťposchodové
ho polyfunkčného obytného domu ma nenapadlo skontrolovať, ako si montéri poradili s dopadom na bezpečnosť voči bleskom. Obhliadka dopadla uspokojivo, lebo 70cm od klím stojí čírou náhodou 4m sotžiar s cca 20cm bleskozvodom a bytelným lanom, idúcim po fasáde voľkam do zeme (ešte musím pre istotu zmerať odpor uzemnenia). Stoziar s bleskozvodom je umiestnený v západnom rohu budovy. Najvzdialenejš
ie časti klím (včítane potrubí) su vo vzdialenosti 170 cm, takže inštalácia vyhovuje požiadavke na oddialené bleskozovdy podľa LPS II (strana 90 kníšky). So weit, so gut. Perlička je ale, že na celej streche 12m x 22,5m žiaden ďaľší bleskozvod nie je a zjavne ani nikdy nebol ! Zatje je cca v strede strechy cca 6-8 m vysoký stožiar spoločnej antény - síce s bleskozovodm - ALE BEZ ZVODU (ktorý tam EVIDENTNE nikdy nebol !!). T.j. jediným zvodom pre prípadný blesk je elektroinštalá
cia STA (archaické vodiče 220V z roku 1930 (meď+ nejaká smola+textilné opletenie) + zelený koax vedúci do každého bytu. keďže STA už asi 20 rokov nikto nepoužíva (všetci majú UPC), odrezal som ten koax a v svorkovnici odpojil napájanie zosilovačov (kľúče od oboch rozvádzačov sú dávno stratené takže sa to inak nedalo vypnúť
PREČO za tie desiatky rokov ale nikoho nezabilo a nič nezhorelo, keď ten vysoký stožiar musí blesky doslova priťahovať ??
(to že "odborníci" v roku 1930 robili elektroinštalá
ciu tak, že silové vodiče jednoducho skrútili prstami - a drží to do dnes - už ani nebudem spomínať)