Jak spočítat, zda kabel v podkrovním stropě není moc blízko soustavě hromosvodu?
Roman GAJDOS:
Citace: Fuk Tomáš 11.08.2011, 23:50
...Protože si tím ale zavlečete bleskový proud do PE(PEN) v tom podkroví, je třeba...
Myslíte pri spreskoku z hromozvodnej sústavy na kovovú konštrukciu SDK?
Možno kacírska otázka, ale tým, že pospájam kov. časť SDK na HOP, nezvýšim pravdepodobnos ť preskoku? Ak by som ho nepripojil na ekvip. prípojnicu (ja pospojovať budem :D všetko so všetkým...), tak by tam tesne pod strechou bola kovová konštrukcia. A čo? Nie je s ničím pripojená, takže rozdiel potenciálov voči bleskozvodnej sústave minimálny. Ale ak pripojím kov. konštr. SDK na zem (hlavným pospájaním), nevytváram pre potenciálny bleskový prúd ideálne miesto na preskok?
Lukáš Rotrekl:
Nojo, jenže z hromosvodu je kousek na SDK konstrukci, která sice uzemněná není, a proč by tam teda výboj skočil, ale z té je blízko na kabeláž světel, kde už je poměrně dobře uzemněný PE vodič... Takže je to jen o součtu "odporů"
Svod hromosvodu + uzemnění X přeskok 1 + SDK + přeskok2 + PE
Roman GAJDOS:
Citace: Lukáš Rotrekl 14.08.2011, 09:58
Nojo, jenže z hromosvodu je kousek na SDK konstrukci, která sice uzemněná není, a proč by tam teda výboj skočil, ale z té je blízko na kabeláž světel, kde už je poměrně dobře uzemněný PE vodič... Takže je to jen o součtu "odporů"
Svod hromosvodu + uzemnění X přeskok 1 + SDK + přeskok2 + PE
Čiže ak tomu správne rozumiem, pretekajúci bleskový prúd tečúci zvodom vyvolá voči zemi také napätie, ktoré dokáže preskočiť na SDK a cieľovo až na PE vodič (napr. to osvetlenie) a cestou môže "použiť" aj človeka (boli také prípady), ktorý je niekde blízko. Ak použijem PE s prierezom 16 a viac (pospájanie SDK na HOP), tak dôjde len k preskoku na SDK a ďalej do zeme. Lenže (podľa predchádz. príspevku) sa vytvára sekundárny problém a to je prepätie na PE vodiči a teda nutnosť ďalších prepäťoviek...
Ďakujem za objasnenie.
Lukáš Rotrekl:
Já to vidím takto:
No pokud budem uvažovat bleskový proud ve svodu cca 20kA (už jen nějakou část) a svod bude mít slušné 2Ohmy vč. uzemnění, bude napětí na svodu proti zemi 40kV..
Při přeskoku vznikne napětí na PE a to je důvod, proč jsou dvě možnosti: oddálit nebo osadit svodiče...
Nejsem moc teroretik, takže vám to snad někdo jiný vysvětlí názorněji...
Roman GAJDOS:
A čo v prípade, ak je situácia následovná: Zvod zo strechy (jeden zo štyroch) upevnený na múre (alebo zabudovaný v múre), je cca v tej istej vzdialenosti (od okraja budovy RD), kde sa nachádza aj zásuvka z vnútra budovy. Pri zapustenom zvode je vzdialenosť zvodu od inštalácie cca 30-35 cm (nezapustený zvod je na tom možno ešte horšie, lebo tie skoby musím natĺcť do muriva ešte hlbšie, než zapustený zvod). A teraz:
1. Ako prvé riešenie som chcel tu zásuvku vynechať (minimálna vzdialenosť), pretože aby nedošlo k preskoku a zavlečeniu. Ale potom si vravím...
2. Zásuvku ponechám, pretože ak má dôjsť k preskoku, tak nech dôjde ku "kontrolovanému" preskoku a trebarz aj zničeniu časti elektroinštalá cie - prepäťovka v HR by si to mala zobrať na starosť, pretože v danom mieste by mala byť umiestnená posteľ a vôbec ma neláka predstava spánku, keď 40 cm je zvod...
3. Iná alternatíva...
Čo je lepšie?
PS: Svojho času sa tu riešil dôvod prepojenia hlavného a bleskového uzemňovača (ak nie sú totožné). A niekto z odpovedajúcich priložil obrázok, že v prípade neprepojenia by bola oblasť miestnosti v blízkosti zvodu bleskového prúdu neobývateľná a bez akýchkoľvek elektrospotreb ičov. A práve to prepojenie uzemňovačov (všetko na rovnakom potenciály) robí danú oblasť obývateľnou. Tak potom nerozumiem ako je to s tým preskokom...
Navigace
[0] Index zpráv
[#] Další strana
[*] Předchozí strana