${perex}
${date}
Více »
Upozornění! Odpovědi na témata nejsou právně závazné! Na elektrickém zařízení smí pracovat pouze osoba s příslušnou kvalifikací dle nařízení vlády 194/2022 Sb. Podrobnosti zde!
Zujímalo by ma, že kto má uviesť druh siete malého napätia (SELV, PELV, FELV) a ochrany pre zariadenia riadiacich systémov a slaboprúdových zariadení. V katalógoch od modulov RS, ústrední EZS a EPS sa síce dozviete že je tam 24V, resp. 12V. Keď máte šťastie, tak zistíte aj to či je jeden pól uzemnený, alebo nie, ale kto má zobrať zodpovednosť aká sieť to presne je? Pritom to neolatí len pre zariadenia no name, ale aj renomovaných firiem.
Já sám se s tím často setkávám, pokud projektant jeden pól označí 0V, druhý + , jedná se o PELV, pokud póly označí + , - , jedná se o SELV.
Ja som práve projektant a riešim to systémom vyslovene patrania v dostupnej dokumentácii k zariadeniu. Ale v dokumentácii k zariadeniam so zabudovaným zdrojom sa nedočítate či zdroj zodpovedá podmienkam PELV-SELV. Ako podlad väčšinou býva len biely obdlžník s označením svoriek a napätia napr. 24V. Ešte aj tých 0V niekedy nenajdete,premerať to väčšinou nemôžete lebo sa ešte len projektuje.
Ak sa dá ešte zapojiť do diskusie, ale vychádzajúc zo skutočností že:1. sekundárne obvody EPS sú riešené tienenými káblami a toto tienenie je zapojené na uzemnenie ústredne2. STN EN 54 - 2 čl. 3.1.4 - funkčný stav: - stav pokoja ... 3. STN EN 54 - 2 čl. 3.1.6. - porucha uzemnenia: neželané spojenie medzi potenciálom zeme a ktoroukoľvek časťou ústredne ... čiže aj vodičov a káblov k hlásičom a pod.mi vychádza, že ak dôjde medzi živou časťou EPS a uzemnenou časťou EPS ku spojeniu, ústredňa vyhlási poruchu, čiže nemôže byť sústava EPS riešená inak, ako sústava SELV.
TO Weinberger: V případě ochrany před nebezpečným dotykem živých i neživých částí podle ČSN 332000-4-41, čl. 411.1 (SELV a PELV), musí zdroj pro oba splňovat podmínky pro bezpečnostní transformátor podle EN 60742. Rozdíl mezi SELV a PELV je ten, že SELV nesmí mít úmyslné spojení živých, ani neživých částí se zemí. U PELV se připouští spojení neživých částí a stínění lze za neživou část považovat. Proto je napájení EZS a EPS, v případě vedení stíněnými kabely považováno ze PELV. Komunikační linky (u EPS kruhová linka apod.) má ochranu ustáleným proudem a nábojem čl. 411.2.
Myslím si, že téma síce zamrzla z dôvodu prevahy problematiky silnoprúdu, ale týka sa to aj zariadení silnoprúdových, kde je napr. napájanie ovládacích obvodov strojov, resp. liniek podľa STN (ČSN)EN 602 04-1 pri prekročení podmienok v norme (počet, resp. výkon zariadení) má byť cez oddeľovací transformátor. Keď stroj alebo linku projektujem sám, ako projektant musím uviesť rozvodnú sieť popužitú na stroji alebo linke. Čo však s tým keď stroj (resp. riadiaci systém, ústredne a pod.) dostanete do linky so svojím autonomným ovládaním, vy ho len napojíte a komunikujete len kontaktmi? Je to podobné aj s ústredňami EPS, EZS, zosilovačmi ozvučenia, kde ústredňa EPS bežne ovláda riadiaci systém SHZ, VZT a pod. Za vyše 30-ročnú prax som ani u jedného výrobcu zatiaľ nenašiel u výrobcu údaje o sieti podľa normy okrem prehlásenia o zhode. Tam som však nenašiel druh siete - sústavy. V projektoch ktoré idú na tech. inšpekciu to však musím uviesť, čím beriem na svoje bedrá zodpovednosť za bezpečnosť, pričom to od výrobcu uvedené namám. Podľa mňa je to alibizmus výrobcov systémov.
Né všichni várobci jsou tak poctiví "dodržovatelé norem". Mám nedobré zkušenosti s Italskými výrobci různých výtahových agregátů, kde ani z dokumentace ani po přímém dotazu se nedozvíte mnohdy ani základní el. veličiny, nebo jsou v jedné tabulce katalogového listu uváděny některé veličiny značené dle EN a jiné bůh ví podle čeho asi dle starých italských norem. Někdy to bývá holt detektivka.
Projektant to môže zlé uviesť. Montéri môžu zlé zapojitˇ. Revizák má rovnakú kvalifikáciu ako pro-jektant a musi uviesť to jedine správne riešenie začo bude niesť zodpovednosť v rodnom liste el. zariadenia. Karol Slivka