O klasickém blesku se toho ví poměrně hodně. Nejenom jak a kde vzniká. Umíme počítat s konkrétními parametry blesku, umíme ho změřit.
Nedávno som v jednom dokumente zachytil teóriu, že za samotnú inicializáciu vzniku bleskového výboja sú zodpovedné častice vzniknuvšie v ďalekom vesmíre pri hyper či supernovách, ktoré pri prieniku atmosférou s vhodnými búrkovými podmienkami sú na úrovni elektrónov spúšťačom samotného výboja s nabaľovacím efektom. V mrakoch samotných na jednoduchý výboj v stovkách či tisícoch metrov vraj jednoducho nie je dostatočne veľký elektrostatick
ý náboj.
Do toho primiešali „trolov“ a „fantómov“ v horných vrstvách, novoobjavenú zložku gama či rtg žiarenia, resp. vznik jedovatého ozónu, a na zpochybnenie jednoduchého vysvetlenia štýlu wiki to stačilo.
Možno vieme relatívne dosť o fáze účinku blesku, z dokumentu som však nadobudol skôr pocit, že na nejaké zásadnejšie objavy podstaty „jednoduchého“ blesku sa ešte stále čaká.
Isteže tých zmapovaných účinkov z „prírodného laboratória“ je v sieti na pochopenie dostatok,
https://www.youtube.com/watch?v=Z_SDhrguBjk , len tá teória vzniku mi príde trocha zjednodušená.