Aká je doporučená minimálna vzdialenost PP rúry od uzemnenia bleskozvodu ?

[Peter VoltElektro]

Potrebujem položit PP rúru s priemerom 0,2m pozdĺž pásoviny vyrovnania potenciálu, priečne popod základový zemnič a popod obvodový zemnič. Prikladám obrázok.  
Rúra bude smerom von vyspádovaná, na obrázku pôjde len asi 5cm pod vyrovnaním potenciálu v strede miestnosti, potom zhruba 15cm pod základovým zemničom a zhruba 15cm pod obvodovým zemničom.

Otázka: Mohla by sa táto rúra v zemi pri uvedených vzdialenostiac h od pásoviny pri údere blesku zahriať a zdeformovať ? Hrozí také niečo alebo to vôbec neriešiť ?
Pokiaľ by sa rúra výraznejšie zdeformovala alebo dokonca lokálne roztavila, bol by už problém dostať sa ku nej cez betónovú podlahu.
Bod tavenia PP som našiel 175 stupňov, ale myslím, že pre PP sa bežne uvádza max. teplota použitelnosti len do 100 stupňov. Je to špeciálna rekuperačná PP rúra s obsahom striebra - kvôli ochrane proti plesniam.

[Milan Hudec]

Z hlediska teploty jste OK, toho se skutečně nemusíte obávat.
Zajímavá je však její polovodivost a stříbro k tomu ohledně koroze zemničů.
Asi bych ji pro klid něčím obtočil (IPA.......).
Jinak velice chválím způsob vašeho zemnění, pokud ho máte i mechanicky důkladně tak jako jeho návrh, tak super.

[Peter VoltElektro]

Vyvoj bol bolestivy. Povodne tam bol len zakladovy zemnic FeZn. Bohuzial kvalifikovany clovek mi nepovedal, ze FeZn nesmie byt v kombinacii aj v betone a aj v zemi, pod zakladom je v zemi, ale vyvody na rohoch idu hore cez asi 0.5m betonu, navyse to cele malo az 20 Ohm, je tam kamenista zem. Preto som robil znovu vykop dookola ,pridal obvodovy nerez plus ten stredovy kriz na vyrovnanie potencialu, spoje su nerezove svorky s protikoroznou paskou. Odpor je teraz zhruba 6.5Ohm na oboch rohoch. Ak aj FeZn casom odide, nerez V4A vydrzi. Odkryta FeZn cast inak vyzera po 4 rokoch velmi dobre. 

Ohladom obsahu striebra v PP rurach - nemam zatial udaje o mnozstve alebo vodivosti. Tiez neviem, ci je len z vnutornej strany na povrchu - to by bol lepsi pripad, ale mohol by som ju zmerat ked mi rury poslu. Ak tam bude hrozit korozia, predpokladam ze to bude len korozia tej FeZn casti pod zakladmi. Mohlo by pre oslabenie korozie stacit dat napr. nejaky 50cm asfaltovy pas okolo rury len v mieste prekrizenia rury a toho FeZn pasu ? 

[Milan Hudec]

Když už tak obtočit celou délku, z nákresu tipuji nějaké 4m, to je otázka chviličky práce a náklady také nebudou buhvíjaké

[Peter VoltElektro]

Cele potrubie bude mat az 13m, bude pokracovat smerom von z miestnosti (na obrazku napravo). Ale mam cerstve info od dodavatela - striebro je len na vnutornom povrchu, nie je sucastou steny rury, avsak ma prekvapil udaj o max. teplote - uvadzaju tam maximalnu teplotu vnutorneho vzduchu len 60 stupnov, nie 100 - ako som pisal o PP materialy. Tak dufam ze nejakych 10-15cm v zemi pod uzemnenim nebude nikdy teplota vyssia.

[Peter Lovacký]

pôjde len asi 5cm pod vyrovnaním potenciálu v strede miestnosti,

info od dodavatela - striebro je len na vnutornom povrchu,

Na tej rúre by bolo vhodné minimálne na jej vstupe do LPZ1 urobiť vhodným spôsobom (napr. vodivou vložkou) riadenie potenciálu blesku na METku...osobne si teda nemyslím, žeby výrobca rúru dajak certifikoval aj na pospájanie vo vzťahu k účinkom bleskového prepätia a prúdov...
On ten „nulový“ potenciál zeme z druhého konca rúry môže byť pre bleskový prúd v mieste súbehu na 5cm s vnútorným vyrovnaním potenciálu v dome celkom zaujímavý na dajakú „skratku“ , ..či už ku METke cez doplnkové pospájanie rozvodov sanity..,  či už smerom do zeme...

Myslím to tak, že aj keď asi neexistuje nijaký vzorec na „s“ pod úrovňou zeme, tak to ešte neznamená že v potenciálovej jame nehrozí nijaké riziko preskoku na nepripojené cudzie vodivé časti v tesnej blízkosti  vodičov vyrovnania potenciálu alebo samotného uzemnenia, ...a prípadné prederavenie plášťa tej rúry..

[Peter VoltElektro]

Ohľadom prechodu do LPZ1: Na obrázku pôdorysu - vľavo, na rúre bude 90 stupňové koleno dohora a rúra pôjde ďalej cez betónovú podlahu do miesntnosti suterénu. Zatiaľ je v pláne ukončit ju pár centimetrov nad podlahou, v budúcnosti by som chcel experimentovať a predĺžiť ju hore do prízemia do obytnej časti.
Momentálne je v tom suteréne vybetónovaná asi 1/3 podlahy, čaká sa na položenie spomínanej rúry aby sa mohlo pokračovať.
Podlaha obsahuje (aj jej zatiaľ nedokončené časti budú obsahovať) kari sieť pospájanú FeZn drôtom, ktorý je na krajoch podlahy spojený s tým vyrovnaním potenciálu (viďte obr.) na krajoch miestnosti.

Ak som správne pochopil, tak pod pojmom prechod do LPZ1 myslíte miesto, kde rúra bude prechádzať betónovou podlahou do miestnosti suterénu. Neporozumel som ale čo myslíte pod "vodivou vložkou" - vnútri v rúre že bola vsunutá nejaká dalšia vodivá rúra a túto pripojiť tiež tam, kde bude uzemnená kari sieť ?
Ohľadom miesta prekrížia rúry s vyrovnaním potenciálu (5cm vzdialenosť). Nemohlo by pomôcť dať sem nejakú vodo-oddolnú izolačnú platňu, alebo napríklad 5cm hrubý styrodur 20cm x 20cm ?

[Peter Lovacký]

V princípe debatujeme o možnom riziku preskoku bleskového prúdu na nevhodnom mieste, ktoré predstavuje vrstva striebra v rúre po celej svojej dĺžke..
Vhodné je, aby nárast potenciálu na celej bleskozvodnej sústave bol čo najrovnomernej ší vrátane vodivých predmetov v jej blízkosti (do „s“),  a aby každé vyrovnanie potenciálu ( preskok) bolo riadené najlepšie v SPD..
Ono mať niekoľko 100kV na pásovine 5cm od striebra v rúre ktoré ostáva na „nule“ okolitej zeme,..tam pre preskok nemusí byť prekážkou ani izolačná vložka styroduru.

Ja neviem presný postup ako najlepšie pripojiť vrstvu striebra s vnútra rúry na METku keď na to nemyslel jej výrobca, no asi bude rozumné tú vrstvu na vstupe do stavby čo najviac galvanicky prepojiť s METkou,.. napr. na ten FeZn drôt cez kari sieť..
Inakšie sa nedá vylúčiť že si blesk vytvorí vlastné riadenie vyrovnania potenciálu aj niekde inde, keď tú rúru roztiahnete po dome s jej vlastným potenciálom, ktorý bude „naberať“ z miesta svojho ukončenia niekde z potenciálovej jamy pod domom...a čím ďalej od základového zemniča, tým bude ten rozdiel väčší...

A o pripojení tej „medzivložky“ sa dá debatovať, no ja nie som vodár,..možno dajaký krátky kus liatinovej vložky DN200 by stačil,..šak nakoniec v mieste svojho zasunutia bude ku tej vrstve striebra furt aspoň najbližšie,..i keď o elektrickej spojitosti a vodivosti tej vrstvy sa toho asi veľa nevie...

Možno keby ste o tej rúre tu dačo vložil,... tak by ku vašemu problému dačo z vlastnej skúsenosti napísali aj druhí odborníci..

[Peter VoltElektro]

Rura je vyrobok f. Rehau, prikladam pdf. V mojom pripade sa bavime o produkte Awadukt Thermo 200 (modra rura). Pre nas dolezite info je ale roztrusene v dokumente, preto zhrniem:

Plnostenna polypropylenov a rura,
vonkajsi priemer rury 200mm,
vnutorna strana obsahuje striebro - nevieme ake mnozstvo a nepozname vodivost, mozem ale skusit zmerat ked mi ju dodaju.
hrubka steny 7mm,
max.teplota vnutorneho vzduchu 60 stupnov.

Stavba je vo svahu - prikladam zvisly rez miestom, kde bude položená rúra.

Po dokonceni vykopu vcera:
dodavam ze ta vzdialenost rury 5cm od vyrovnania potencialu (stred miestnosti) by sla zvacsit asi az do 10cm, vzdialenost rury pod zakladovym zemnicom zostava na tych 15cm
 a pod obvodovym zemnicom asi 20cm.

[Peter Lovacký]

Tipujem že tá rúra nebude vykazovať klasicky merateľnú vodivosť cudzej vodivej časti jak ju vidí norma,..no to nevykazuje ani strom keď zvádza bleskové prúdy..

Podľa môjho to ostane na vašom (projektantovom)  prístupe k tomuto konkretnému riziku možného prenosu časti bleskového prúdu cez túto rekuperačnú cestu, a názory asi nebudú celkom jednotné,... podobne jak sú tu debaty o komínových vložkách či plastových rozvodoch vody...

Vzhľadom na využitie, umiestnenie i prevádzkovú vlhkosť by som za seba pripojenie (ak nevadí technológii) odporučil,..no oprieť toto pripojenie, (v podstate plastu),  o normovú povinnosť najskôr nepôjde..

[Peter VoltElektro]

Mohlo by pomôcť kebyže sa pod rúru dá pásovina od je začiatku v miestnosti až za obvodový zemnič a pod vyrovnaním potenciálu a pod základovým a obvodovým zemničom by sa okolo rúsy spravil prstenec z pásoviny spojený s tou pásovinou pod rúrou ?
 

[Peter VoltElektro]

zhruba takto (vid obr.)

[Peter Lovacký]

Keď váš návrh dobre chápem, tak ste možné riziká vyhodnotil zatiaľ tak, že tú vnútornú antibakteriáln u vrstvu s obsahom striebra považujete za elektricky vodivú,..teda aspoň pre elektrické parametre blesku ..

V taký čas je potom vhodné, jak som písal, tú vrstvu pripojiť čo najviac galvanicky z vnútra...
Jednoduchým vložením rúry do toho „tienenia“ tú vnútornú vrstvu v tom úseku asi čiastočne ochránite na princípe faradayovej klietky, no v mieste kde to obalenie nemusí byť dostatočné môžete vytvoriť dačo jak vlastné iskrisko cez vonkajší obal...

To čo píšem berte prosím tak, že vychádzam len z vašeho vyhodnotenia reálnych rizík,..teda z toho, že tú vnútornú antibakteriáln u vrstvu budete považovať pre elektrické parametre blesku za elektricky vodivú...
Keď je tak, podľa môjho by som volil pripojenie rekuperácie na METku cez vnútornú vložku aspoň s dajakým galvanickým kontaktom s tou antibakteriáln ou vrstvou, no ja nie som projektant,..a jak tak pozerám, ...ostatní sú v tej debate dajak ticho... , ..asi novinka..

Základná otázka ale furt ostáva rovnaká,...že či je ta vrstva pre blesk vodivá...a to či už podľa výrobcu, projektanta LPS, alebo podľa vašich meraní, predstáv alebo obáv,...tu v debate to nestanoví nikto..
A až keď sa stanoví toto riziko jak reálne, potom sa dá debatovať a prípadne aj riešiť ďalej....



Napr. tak dajak by mohla vyzerať otázka pre vás do dotazníka pre riadenie rizík:
Je vnútorná antibakteriáln a vrstva rekuperačnej rúry s obsahom striebra vodivou časťou s potenciálom zeme..? ?

[Jiří Kantner]

Pokud používáte trubku renomovaného výrobce (např Rehau) obrátil  bych se v první řadě na ně, aby deklarovali elektrické vlastnosti trubkz a dali doporučení pro montáž. Vaše použití není nijak specifické, podobných instalací musí  být po světě stovky.

a teď můj osobní pohled na daný problém. Antibakteriáln í úprava nespočívá v nějaké nanesené vrstvě kovového stříbra na vnitřní povrch trubky ale pouze v přítomnsti  stříbrných iontů v tenké povrchové vrstvě plastu, která yásadně neovlivní  elektrickou nevodivost trubky, Může jen snížit její dielektrickou pevnost ale toho bych se neobával, protože stříbro je drahé a nemá cenu s ním plýtvat do celého objemu materiálu trubky ale použít ho v tenké vrstvě co bude v kontaktu s procházejícím vzduchem.
Zemnící soustavu máte vyřešenou parádně.  Zemnící pásek V4A 30x3,5 bude mít při délce 10m odpor cca 0,1 ohmu což je mnohonásobně méně než odpor okolní zeminy. Takže uvnitř plochy ohraničené zemnícím páskem bude slušně vyrovnaný potenciál i při vysokých bleskových proudech.
Normální člověk při bouřce  nesahá na svod hromosvodu ani neměří potenciál na zkušení svorce čínským multimetrem. Předpokládám že tedy nebude během bouřky sahat dovnitř této trubky aby se přesvědčil o její dielektrické pevnosti.
a jestě drobnost ohledně obsahu stříbrných iontů v trubce - porovnejte si cenu nejlevnějšího  odpadního potrubí stejné délky a průměru s cenou toho antibakteriáln ího od stejného výrobce. Mnohé to napoví o množství drahého kovu.
Možná někmu přijde, že to bagatelizuju ale plastovou trubku s nanoobsahem stříbra v zemi bych neřešil. Odpadní trubka která má po pár letech na povrchu usazeneo trochu "šlemu" na tom  bude možná hůř. A to píšu s vědomím, že při svodu bleskového proudu v řádu desítek kA jímací soustavou se v elektrických rozvodech domu může dít skutečné peklo
Okolní zem je mnohokrát lepší vodič.

[Jiří Kantner]

A ještě jeden málo známý fakt - polypropylen se také často plní částčkami hliníku tzv nanofily aby se zamezilo elektrostatick ým výbojům  především ve výrobě a manipulaci. Nikde se o tom moc nepíše a přesto si materál uchovává slušné elektroizolačn í vlastnosti. (podobně je to s příměsí grafitu,  atd)

[Peter VoltElektro]

Vďaka za odpovede, rúru preverím keď mi ju dodajú a prípadne sa s tým ešte ozvem, dovoľte ešte jednu otázku na ten istý objekt, keď už tu mám rozkreslenú situáciu a uzemnenie:

Cez ten otvor pre rekuperačnú rúru pod základom by som chcel dať tiež PE potrubie s priemerom 40mm, v ktorom bude voda s nemrznúcou zmesou a toto potrubie plánujem vytiahnuť zo suterénu hore do prízemia a napojiť ho na kúrenársky okruh - ten je z medených trubiek. Toto potrubie bude v tej iste ryhe vedľa spomínanej rekuperačnej rúry.
Lenže hore na prízemí sú medené trubky kúrenárskeho okruhu vodivo spojené so teplovodným sporákom a ten je spojený s nerezovým komínom. Komín je na streche v ochrannom pásme hlavného zberača a dolu je  napojený na vyrovnanie potenciálu (pásovina pod podlahou miestnosti - viďte prvý obrázok). Zatiaľ nepoznám vodivosť tej nemrznúcej ale vedel by som ju približne zmerať lebo ju už mám. Premýšlam na situáciou - ak by bolo na komíne napätie, tak aby nejaký prúd nešiel cez interiér - sporák medené trubky, rádiátor a cez to PE potrubie pod základy, i napriek tomu, že komín je na päte napojený na vyrovnanie potenciálu.
Treba toto riešiť ? 

[Jiří Kantner]

Nemrznoucí kapalina je většinou demineralizova ná voda s příměsí nějakého glykolu (ethylenglykol. .). Nízkou vodivost mohou trochu zýšit atnikoroyivní přísady, které mají udržet pH mírně zásadité.
Přesto vodivost vody v těchto trubkách není veliká a po určité délce ji lze považovat za izolant.
Není třeba to řešit, tady problém nebude.
Uzemnení komínu máte správně na jeho nejnižším místě spojené se zemničem. Myslím že více toho udělat asi nemůžete. Při svodu bleskového prudu tam proudy potečou a bude tam nezanedbatelný potenciál. Je to dané tím, že z hlediska  hodnot prodů v řádu kA, se běžné vodiče chovají jako odporová síť. to co se pro účely priyemnění PE vodiče tváří jako ekvipotenciáln í síť je pro bleskové proudy soustava odporových děličů