Rozvodnice se svodiči a MET...
V bežnom RD, s prívodom TN-C v zemi, s MET v suteréne, s bodom rozdelenia, s SPD1, a s vývodom k R-D v TN-S spoločne v jednej krabici (napr. v hlavnom rozvádzači HR-MET) je to asi to najrozumnejšie riešenie.
------
Preháňať bleskové prúdy po objekte cez SPD1 v R-D niekde v strede domu a naspäť k MET nepovažujem za rozumné, aj keď je to v praxi celkom bežné riešenie. Zhoda na jednej príkladnej praktickej ukážke zapojenia pre najbežnejšie situácie RD s prípojkou v zemi by tu tiež nebola na škodu.
Na tento základný problém sa tu pýta dosť samostaviteľov, ktorým odkaz na projekt vôbec nepomôže.
Čo vlastne bráni možnosti zriadiť hlavný rozvádzač povedzme HR-MET v rozsahu prívod, vývod, SPD1 a MET na mieste vývodu uzemňovacieho prívodu v suteréne, a v tomto rozvádzači zlúčiť svorkovnicu MDB s MET?
Napríklad vodiče na MET v hlavnom rozvádzači HR-MET:
- uzemňovací prívod
- vodič PEN z prívodného kábla TN-C od ER
- vodič PE zo svorky uzemnenia na SPD1 v max. dĺžke „c“
- vodiče PE k pospájaniu neživých vodivých častí vstupujúcich do objektu, ale aj tých vnútorných určených na pospájanie k MET
- vodiče PE, N (bod rozdelenia) z kábla TN-S vo vnútri domu k R-D
Otázku nevyhnutnej potreby ďalších samostatných prívodných vodičov PE z podružných rozvádzačov navyše k ochranného vodiču v prívodnom kábli je možné posúdiť aj s pohľadu čl. 544.1. Zatiaľ mám za to, že vodič PE v kábli medzi R-MET a podružným rozvádzačom je ochranným vodičom (1) z obr. 5-54.1 podľa tohto článku.
V informatívnej prílohe B 5-54 na obr. B54.1 je iba príklad jedného z možných usporiadaní, ktorý odkazuje na prípadné ďalšie požiadavky v 62305-3. Niečo o tomto príklade je aj v poznámke dolu na str. 27.
Zaujímavejšie situácie vo vzťahu k usporiadaniu MET, PEN, SPD1 už vznikajú pri vzdušnom vedení vstupujúcom do objektu cez podkrovie a uzemňovacom prívode v suteréne.
Autor
