Diskuse Elektrika.cz

Vidím, že sú v tomto fóre riešené zaujímavé veci a z tohto dôvodu by som vás tiež chcel poprosiť o radu. Chcel by som sa s Vami poradiť ohľadne projektu, ktorý by som mal riešiť na jednom rozsiahlejšom objekte.

Jedná sa o skladové priestory výšky cca 8m šírky 130m a dĺžky 167m viď. pôdorys. Vo vnútri objektu je dvor pre parkovanie. Šrafované je vyznačená strecha (rovná strecha s prečnievajúcou atikou). Na týchto skladových priestoroch sa bude meniť strecha. Problém je v tom, že nosná konštrukcia strechy bude z ocele. Na túto oceľovú konštrukciu pôjde trapézový plech, následné izolácia a vrchná časť strechy bude vegetačná. Atika po obvode strechy bude tiež oceľová. (Neizolovaný bleskozvod z môjho pohľadu nie je možné realizovať z dôvodu, že nie je možné dodržať preskokovú vzdialenosť bleskozvodu od trapézového plechu. Pri neizolovaných zvodoch tiež nie je možné dodržať preskokovú vzdialenosť od kovovej atiky.
Majiteľ by bol najradšej ak by sa na streche poprepajalo všetko so všetkým. Z môjho pohľadu  je to zlý pohľad na riešenie vonkajšej ochrany, keďže v halách budú po nosnej oceľovej kontrakcii pod strechou ťahané káble napr. osvetlenia ventilácie atď. a tiež nie je možné urobiť dokonalú faradayovú klietku z dôvodu, že si neviem predstaviť ako prepojiť existujúcu výstuž v betóne stien s bleskozvodom.. ...

Chcem mu preto navrhnúť izolovaný bleskozvod, ktorý by sa realizoval tak, že mrežová sústava by sa dvihla na distančné podpery. Zvody by boli riešené pomocou vysokonapäťové ho vodiča, keďže len takto viem dodržať preskokovú vzdialenosť zvodov od atiky. Zajímal by ma váš názor na moje riešenie.

S vaším návrhem souhlasím..

Když se nachomýtnu k instalaci FVE na střeše rodinného domku, tak vždy doporučuji doplnit jeden či dva izolované jímače, včetně svodu vn kabelem, vykopání zeminy u původního svodu a odbočení v zemi, vytvoření dalšího vývodu pro připojení vn kanelu k zemniči. Původní jímací soustavu navrhuji ponechat, jako vyrovnání potenciálu..

Hádejte, jak to dopadá :D Naflákají to na střechu, připojí na hromosvod, zkasírují zákazníka, vyřídí mu dotaci a zdrhají.

Zdrhám také a výchozí revizi nechávám svým konkurentům. Nikomu nic nevysvětluji, prostě nezvedám telefon, všechny informace už jsem jim podal.

Četl jsem příspěvek schválně 2x, abych se ujistil, že diskusní hlavní dotaz má pramálo společného se samotným obsahem příspěvku pod ním.

Určitě bych volil izolovanou soustavu pomocí HVI.
Spojení všeho se vším je více než nešťastné.
Dostatečné vzdálenosti je nutno ověřit např. pomocí DEHNsupportu.

Čo sa týka názvu príspevku ospravedlňujem sa, nejakým nedopatrením sa tam dostal text ktorý by by sa tam nemal nachádzať a neviem ho editovať >:( Čo sa týka technického riešenia ja som volil radšej mrežovú sústavu, ktorá by sa izolovala, keďže je to dosť rozsiahla strecha a tie tyče by museli byť dosť vysoké, aby pokryli celý priestor. Čo sa týka ceny tiež som uvažoval, že vyzdvihnutie sústavy by mohlo byť cenovo prijateľnejšie . Ak sa mýlim opravte ma.

Já s vaším řešením nemám problém. Pokud tedy mříž zvednete s dodržením dostatečné vzdálenosti a svody budete izolovat pomocí HVI, pak je pohoda. Mě se to líbí.

Možností je viacero, a dôležitý môže byť aj ekonomický protitlak....

Napr. „s“ na miestach vhodných pre EI ste si prerátal?..a nemyslím pre kc podľa tabuľky 12, ale podľa prílohy C..
Je síce informatívna, ..no napovie dosť...
Napr. pre tenký plech atiky (ak je to prípustné),   norma pripúšťa aj jeho roztavenie,.. a čo sa týka ochrany plechovej strechy, tam máte postup napr. na obr. E.26

V prípade mrežovej sústavy s väčším počtom ôk sa prúd delí na každom spoji, čo výrazne znižuje kc ktorý defacto priamo závisí od čiastkového bleskového prúdu..
Navyše oko 20x20m dokáže poskytnúť dosť zaujímavého priestoru pre LPZ0b..a k tomu vysoký počet zvodov do ktorého sa zarátavajú aj vnútorné zvody...
Celkom zaujímavá výzva,..viac pre kc mreže nájdete v tej prílohe C 305ky..

Berte to len jak tip,..možno potom niektoré miesta v sklade uvidíte v inom svetle...
Ono 62305ka má pre neizolovaný LPS celkom šikovne poriešené aj rozsiahlejšie ploché strechy...

Zaujímal by ma ešte jeden váš názor. Ak použijem distančné podpery (km=0,7),  čim si vyrátam preskokovú vzdialenosť na streche. Keďže je na streche vegetačná vrstva pod ňou izolácia a trapezový plech moja oddialená zachytávaciu sústava ma byť vzdialená na preskokovú vzdialenosť od vegetačnej vrstvy alebo môžem uvažovať že vegetácia a tepelná izolácia pod ňou mi vytvárajú "izoláciu" a zachytávaciu sústavu bude vzdialená na preskokovú vzdialenosť od trapezového plechu. Pre pochopenie vkladám aj obrázok.

Osobně bych to z podstaty věci viděl raději od vegetační vrstvy, ale myslím, že by korektní řešení  bylo posoudit celou vzdálenost a vypočtenou dostatečnou vzdálenost prodloužit o tloušťku vegetace + něco na vlhkou hlínu.
Nezapomenout na normativní požadavek:
Tabulka 11 – Izolace vnějšího LPS – Hodnoty koeficientu k_m
 POZNÁMKA 1 Je-li použito několik izolačních materiálů v sérii, je  osvědčenou praxí použít nižší hodnoty k_m.

Ďakujem za Vašu reakciu Pán Hájek. Už som si to našiel v norme a budem sa riadiť teda km=0,5. Bohužiaľ nástroj na výpočet  "s" Dehnsupport, zatiaľ nevlastním, tak som pátral v norme po spôsobe určenia preskokovej vzdialenosti. Je tam vzorček pre väčšie strechy viď obr. v prílohe. Ako I1 som uvažoval 100kA. Koeficient kc1 som uvažoval 0,25 pri delení prúdu do 4 vetiev a pri delení prúdu do dvoch vetiev 0,5. kc2 až kcn som zadával stále 0,5. Neviem ale aké prúdy zadávať za hodnoty I2 až In pretože mi moje vypočítané hodnoty vyšli zjavne zle.

Stáhněte si Milanův sw na výpočet dostatečné vzdálenosti:
http://www.kniska.eu/software/swdownload (http://www.kniska.eu/software/swdownload)

Má sklad okrem oceľovej strechy aj oceľové stojky v stenách (stĺpy)?

Práveže nemá. Nová oceľová strecha sa položí na exist. steny, ktoré sú murované prípadne betónové s armovaním.

Škoda... :)


Teoreticky,..no podľa môjho vnútorná konštrukcia už nespĺňa definíciu zachytáča, a ani zvodu,... ale je to k bleskozvodu pripojená vodivá časť v LPZ0b, ..
Takže tie čiastkové prúdy po vnútornej konštrukcii si myslím že budú po delení na mreži, zvododoch a samotnej konštrukcii strechy tak malé, že keby ste na nich aj rátal kc, tak aj jeho normové minimum 1/počet všetkých (aj vnútorných) zvodov, by bolo väčšie jak realita..
A keď si na tom sklade tipnem 35-40 zvodov, tak ste pod strechou s „s“ na pár cm, kde už svoje zohrá i napäťová odolnosť káblov a SPDéčka...či vhodné uloženie..
Vedenie na vnútornej konštrukcii by teda nemalo byť problém ošetriť správne nakoordinovaný mi SPD..prípadne dodatočnými iskriskami v kritických miestach strechy s dostatočne dimenzovaným vodičom PE pripojeným na METku..
Ono pri blesku ani tak neide o to aby iskra nepreskočila za žiadnu cenu, ale aby preskočila tam kde chceme (riadenie potenciálu)..

Predpokladám tiež kvalitné uzemnenie tak rozsiahleho objektu..


Kebyže dačo zle rátam, tak ma skúsenejší určite radi opravia..

Peter Lovacký z môjho pohľadu uvažujete z praktického pohľadu správne (náklady sú prijateľné pre investora). Avšak po preštudovaní 62305 a mojom spravení si záveru z tejto normy uvažujem takto: Pri vytvorení takto neizolovanej zbernej sústavy (pospájanie všetkého so všetkým) by sme vytvorili len čiastočnú faradayovu klietku a zavedieme si úmyselne prúd blesku do budovy. V tomto prípade úderu blesku by vo vnútri budove mohli nastať nekontrolovate ľné preskoky napr. kovová konštrukcia a armovanie" tiež by v tomto prípade bolo vhodné urobiť opatrenia na krokové a dotykové napätie vo vnútri budove, ktoré v budove tiež nebudú riešené). Tak ako písali kolegovia vyššie ideál je izolovaná zberná sústava. Avšak po približnom odhade ceny izolovanej sústavy pri takomto veľkom komplexe zvažujem či cena za prevedenie tohto izolovaného systému neprevyšuje možné škody a začínam premýšľať nad kombináciou izolovanej a neizolovanej sústavy. Upozorňujem, že táto odpoveď je len môj pohľad na vec. Sústava na streche by bola riešená klasický tak, že na streche by bola mrežová sústava doplnená tyčami, ktoré budú ochrániť napr. svetlíky a ventilátory. Zberná sústava by bola na položená na vegetačnej streche a oddialená by bola len od technologickýc h zariadení na streche. Kde by bolo potrebné urobil by sa len izolovaný zvod napr. z dôvodu kamier na stenách.  :)

Vonkajším vodičom HVI nezabránite tomu, aby vám potenciál blesku nevyletel zo zemniča cez METku dovnútra na všetky pripojené kovové časti... a cez SPD i na pracovné vodiče..
   
Nepripojené a rozsiahle armovanie v stenách, (a nedajbože aj s vlastným potenciálom zeme, iným jak má METka od zemniča) je podľa môjho stavebná chyba a zbytočné riziko, ktoré len komplikuje projekt a navyšuje investície..
Normy na chyby nemajú riešenia, ..normy riešia aby chyby nevznikali.. a preto vyžadujú aj pripojenie armovania na METku keď môže byť armovanie v „kontakte“ s „cudzou“ zemou..napr. E.4.2.2.2.1, h),  k)...E.4.2.2.2.5, m)..atď..

No keď už sa stalo, že steny sú plné nepospájaného železa s potenciálom cudzej zeme, tak tam už pomôže len „s“..
Jak zvonku, napr. pomocou HVI, tak zvnútra od častí pripojených na METku (SPD), ..
A to si neviem celkom predstaviť, že jak v takom objekte bude vyzerať EI na „s“ od stien....vráta ne pospájania z METky..
Nezávidím..

Pre mrežu na kovovovej streche pouvažujte nad možnosťami jak sú "s" pre kc=1/n, LPZ0b, SPD, či iskriská medzi pospájaním z MET-strecha..
Technológie na streche v ochr. uhle (LPZ0b),  samozrejme áno...

eDEHN#43: Faradayova klec snadno a rychle
https://elektrika.cz/data/clanky/edehn-43-faradayova-klec-snadno-a-rychle (https://elektrika.cz/data/clanky/edehn-43-faradayova-klec-snadno-a-rychle)