Zažil som po vojne zapnutie sekčáku vn po GO a zabudnutú skratovačku.
Ten čo zapol sekčák hodinu hľadal na poli poltergeista čo mu pomliaždil zápästie, vedúceho zháňali pre zmenu všetci, oprava trvala dva dni a medzitým stihla vychladnúť vysoká pec. Ešte šťastie že nie na železo.
Ono, kým niekto nezomrie, ostanú po rokoch úsmevné spomienky.