Podľa môjho názoru je nejaká časť tej, ktorej normy všeobecne záväzná iba ak to určuje nejké konkrétne ustanovenie konkrétneho zákona, nariadenia vlády, či vyhlášky ministerstva (o tých posledných dvoch nemám istoru - keďže sa nejedná o zákonodárne orgány, ale možno k tomu majú nejaké univerzálne právne splnomocnenie). Ak niečo vyžaduje distribučná spoločnosť, tak je to len a len obchodná podmienka, ktorá musí byť vyjednávateľná (napríklad použitie plechových skríň elektromerovýc
h rozvádzačov, použite drôtov namiesto káblov pri pripojení elektromera, zákaz inštalácie zariadenia neslúžiaceho meraniu odberu elektriny do elektromerovéh
o rozvádzača, apod.). To že si tieto spoločnosti vždy presadia svoje vyplýva zo zneužitia trhového postavenia a mal by to riešiť regulátor, protimonopolný úrad, ústavný súd (diskriminácia) a prípadne aj iné orgány. Hlavný problém je v tom, že za komunizmu sa jednalo o štátne spoločnosti a požívalu ochranu štátu. Dnes je kradnutie elektriny krádež ako každá iná, no vtedy to bol trestný čin proti republike a sabotáž národného hospodárstva. Ovšem bežný elektrikár nemá potrebné právne vedomosti, tak zohne chrbát a potom si to aj tak spraví po svojom
Normy ako také vznikli ako historická skúsenosť, doporučenie a pômcka praktikov pre praktikov - no EU byrokracia so svojou predpísanou krivosťou uhoriek a banánov (naozaj) z toho spravila samoúčel vhodný len na veľmi dobré živenie armády byrokratov, grafomanov (uplatnil by som sa tam
a zbojníkov chrapúňsky zneužívajúcich sporne chápaný inštitút duševného vlastníctva (alebo dostáva Nikola Tesla tantiemy z každého spustenia transformátora, či trojfázového motora ??)