Ako mam chápať súmerným zložkám pri skrate?
MIrec_SK:
Mňa by zaujímalo ako mam pochopiť súmerné zložky (susledná, spätná a netočivá), ktoré sa uplatňujú pri výpočtoch skratov . Potreboval by som to nejako pochopiť ako sa hovori "laicky" aby som potom mohol do toho aplikovať vzorce a matice . Proste nechápem takým veciam prečo sa pri dvojfázovom skrate uplatnia len dve zložky a netočivá sa eliminuje ....najlepšie nejaký opis týchto zložiek lebo mi sme to mali definovane len vzorcami (norm) a nejako mi to neide pochopiť (ako sa hovori keď človek nechápe pravej podstate nemá dobrý základ tak kopu nadrtených vzorcov mi je na prd ) :-\
Ján Pitoňák:
Pokúsim sa odpovedať čo najjednoduchši e:
O súmerných zložkách môžeme hovoriť u napätí a samozrejme podobne aj u prúdov.
Začnime najskôr s napätím. Predstavte si ideálnu trojfázovú sústavu: rovnaké veľkosti napätí a fázové uhly 3x120 stupňov. Takáto ideálna sústava sa dá jednoducho matematicky popísať. V skutočnosti však taká sústava takmer nikdy neexistuje. Vždy sú nejaké rozdiely v amplitúde napätí, ale aj malé rozdiely vo fáze. Sústava je nesymetrická, a nedá sa jednoducho matematicky popísať. Existuje však riešenie, a to také, že pôvodnú nesymetrickú sústavu si rozložíme na tri súmerne sústavy, ktoré sú ľahko opísateľné. Ak si predstavíte jednú symetrickú pravotočivú sústavu, druhu zase ľavotočivú ale s výrazne menšou amplitúdou a tretiu netočivú sústavu, resp iba jednú pulzujúcu zložku, ktorá sa netočí (netočivá resp. nulová zložka), potom ich súčtom v každom okamihu dostanete nesymetrickú pravotočivú sústavu, ktorú ste nevedel matematicky popísať. Pri výpočte potom počítate samostatne jednotlivé súmerné zložky.
U prúdov má samozrejme tento rozklad na jednotlivé súmerné zložky ešte väčší význam, pretože prúdy sa v trojfázovej sieti často líšia v amplitúde a samozrejme aj vo fáze a to najmä pri prevádzke jednofázových spotrebičov v trojfázovej sieti, čo je úplne bežná vec.
Ján Pitoňák:
Citace: MIrec_SK 19.05.2011, 17:30
Proste nechápem takým veciam prečo sa pri dvojfázovom skrate uplatnia len dve zložky a netočivá sa eliminuje ...
Netočivá zložka, resp. prúd tejto zložky sa v trojfázovej sieti uzatvára v strednom vodiči. Pri dvojfázovom skrate sa predsa skratový prúd z jednej fáze vracia späť do zdroja v druhej skratovanej fáze. Do nuly z tohto skratového prúdu naozaj nič netečie. Je to jednoduché, iba si to predstaviť.
DYDAS:
Například u stojícího jednofázového motoru bez pomocného vinutí je ve statoru pulzující (netočivé) magnetické pole, keré je možno rozložit na dvě rotující magnetická pole, která mají stejnou amlitudu, stejnou rychlost ale opačný směr rotace. Jedna složka má směr rotace například vpravo = sousledná složka. Druhá složka má opačný směr rotace = zpětná složka.
Pokud amplitudy pulzujícího pole mají stejné velikosti, má netočivá složka nulovou velikost a naopak.
Sečtením = složením souslené, zpětné a netočivé složky dostaneme skutečný průběh. Nebo opačný postup při rozkládání průběhu na jednotlivé složky.
Ján Pitoňák:
To DYDAS: Áno, pulzujucé pole jednofázového motora je možné rozdeliť na dve protismerné točivé zložky s rovnakou amplitúdou a aj rýchlosťou, no neviem či to je dobrý príklad. Autora by ste mohol trochu popliecť. My tu totiž hovoríme o trojfázovej sústave a o jej rozklade. Jednofázový motor funguje v jednofázovej sústave a tam preto ťažko môžeme hovoriť o súmerných zložkách.
Navigace
[0] Index zpráv
[#] Další strana