Ako mam chápať súmerným zložkám pri skrate?

[MIrec_SK]

Mňa by zaujímalo ako mam pochopiť súmerné zložky (susledná, spätná a netočivá),  ktoré sa uplatňujú pri výpočtoch skratov . Potreboval by som to nejako pochopiť ako sa hovori "laicky" aby som potom mohol do toho aplikovať vzorce a matice . Proste nechápem takým veciam prečo sa pri dvojfázovom skrate uplatnia len dve zložky a netočivá sa eliminuje ....najlepšie nejaký opis týchto zložiek lebo mi sme to mali definovane len vzorcami   a nejako mi to neide pochopiť  (ako sa hovori keď človek nechápe pravej podstate nemá dobrý základ tak kopu nadrtených vzorcov mi je na prd )  

[Ján Pitoňák]

Pokúsim sa odpovedať čo najjednoduchši e:
O súmerných zložkách môžeme hovoriť u napätí a samozrejme podobne aj u prúdov.
Začnime najskôr s napätím. Predstavte si ideálnu trojfázovú sústavu: rovnaké veľkosti napätí a fázové uhly 3x120 stupňov. Takáto ideálna sústava sa dá jednoducho matematicky popísať. V skutočnosti však taká sústava takmer nikdy neexistuje. Vždy sú nejaké rozdiely v amplitúde napätí, ale aj malé rozdiely vo fáze. Sústava je nesymetrická, a nedá sa jednoducho matematicky popísať. Existuje však riešenie, a to také, že pôvodnú nesymetrickú sústavu si rozložíme na tri súmerne sústavy, ktoré sú ľahko opísateľné. Ak si predstavíte jednú symetrickú pravotočivú sústavu, druhu zase ľavotočivú ale s výrazne menšou amplitúdou a tretiu netočivú sústavu, resp iba jednú pulzujúcu zložku, ktorá sa netočí (netočivá resp. nulová zložka),  potom ich súčtom v každom okamihu dostanete nesymetrickú pravotočivú sústavu, ktorú ste nevedel matematicky popísať. Pri výpočte potom počítate samostatne jednotlivé súmerné zložky.

U prúdov má samozrejme tento rozklad na jednotlivé súmerné zložky ešte väčší význam, pretože prúdy sa v trojfázovej sieti často líšia v amplitúde a samozrejme aj vo fáze a to najmä pri prevádzke jednofázových spotrebičov v trojfázovej sieti, čo je úplne bežná vec.     

[Ján Pitoňák]

Proste nechápem takým veciam prečo sa pri dvojfázovom skrate uplatnia len dve zložky a netočivá sa eliminuje ...

Netočivá zložka, resp. prúd tejto zložky sa v trojfázovej sieti uzatvára v strednom vodiči. Pri dvojfázovom skrate sa predsa skratový prúd z jednej fáze vracia späť do zdroja v druhej skratovanej fáze. Do nuly z tohto skratového prúdu naozaj nič netečie. Je to jednoduché, iba si to predstaviť.

[DYDAS]

Například u stojícího jednofázového motoru bez pomocného vinutí je ve statoru pulzující (netočivé) magnetické pole, keré je možno rozložit na dvě rotující magnetická pole, která mají stejnou amlitudu, stejnou rychlost ale opačný směr rotace. Jedna složka má směr rotace například vpravo = sousledná složka. Druhá složka má opačný směr rotace = zpětná složka.
Pokud amplitudy pulzujícího pole mají stejné velikosti, má netočivá složka nulovou velikost a naopak.
Sečtením = složením souslené, zpětné a netočivé složky dostaneme skutečný průběh.  Nebo opačný postup při rozkládání průběhu na jednotlivé složky.

[Ján Pitoňák]

To DYDAS: Áno, pulzujucé pole jednofázového motora je možné rozdeliť na dve protismerné točivé zložky s rovnakou amplitúdou a aj rýchlosťou, no neviem či to je dobrý príklad. Autora by ste mohol trochu popliecť. My tu totiž hovoríme o trojfázovej sústave a o jej rozklade. Jednofázový motor funguje v jednofázovej sústave a tam preto ťažko môžeme hovoriť o súmerných zložkách.   

[MIrec_SK]

Takže ak som to dobre pochopil pri trojfázovej sústave s uzemnením uzlom zdroja ak vznikne skrat sa vytvára súsledna zložka,ktorá ktorá je definovaná fázormi troch fáz ktoré sa otáčaju v smere omegy, spätná je zložka ktora pôsobí proti suslednej zložke má menšie absolutne hodnoty a opačný smery omegy a nulova je dana súčtom prúdov pretekajúcich cez nulový vodič kde ked sa sčítaju fazory napätí tak s toho vznikne len absolutna hodnota súčtu napätia  bez uhloveho otačania, ktorrá može pulzovať v závislosti od priebehu skratu ? (prečo spätná pôsobí proti suslednej ako myslim ide proti smeru otáčania ?)

[Ján Pitoňák]

Myslím, že ste to ešte nepochopil.
1. o súmerných zložkách nehovoríme iba v prípade skratov. Nespájajte si ich iba so skratom! Existujú, resp. počítame s nimi aj pri reálnej záťaži.  
2. Tak ako som už uviedol v predchádzajúco m príspevku, rozlišujte súmerné zložky napätí a súmerné zložky prúdov.
3. Predstavte si symetrické napätie zdroja a symetrickú záťaž v štvorvodičovej sústave. Aký prúd potečie stredným vodičom? No predsa nulový. Ak však bude záťaž nesúmerná, nulovým vodičom potečie nejaký prúd.
Ak pripojíte k nesymetrickej sústave asynchrónny motor, tak v tomto motore bude vznikať točivé pole, ktoré nie je rovnomerné a bude v motore spôsobovať určité vibrácie. Toto nerovnomerné pole môžeme rozdeliť na tri zložky pričom jedna z nich bude točiť motor doprava a druhá doľava, teda ho bude brzdiť. Tieto dve zložky majú nielen inú amplitúdu, ale aj inú fázu. Výsledný moment pôsobiaci na rotor motora sa bude preto počas jednej otáčky meniť a bude spôsobovať rázy resp. vibrácie, ktoré ho môžu v prípade veľmi vysokej nesymetrie aj poškodiť. Preto sa veľké motory nesmú  prevádzkovať pri nesymetrii nad 3%.
Uvedomte si tiež, že tieto súmerné zložky fyzicky neexistujú, je to iba dobrý matematicky nástroj na výpočet nesymetrických sietí v trojfázových sústavách.
Možno by bolo vhodné, ak by ste si našiel na nete aj nejaké obrázky, s vysvetlením týchto zložiek. Nechce sa mi kresliť.

Dajte si do google vyhľadávača: "symmetrical components"
a študujte.